Tamojšej ekonomike sa po troch rokoch v recesii podarilo dostať do čiernych čísel. Minuloročný rast na úrovni polovice jedného percenta však neodráža zotavovanie, ale skôr stagnáciu po dlhšom prepade. Ako sa do tohto stavu Fínsko dostalo?
Dôvodov je niekoľko. Pád telefonického gigantu Nokia (pred 16 rokmi tvorila firma štyri percentá HDP a zodpovedala za štvrtinu hospodárskeho rastu krajiny); úpadok papierenského priemyslu tvoriaceho desatinu exportov; nižší dopyt z Ruska spôsobený ekonomickou krízou a sankciami uvalenými zo strany EÚ. Veľkým negatívom pre fínsku ekonomiku sú aj demografické ukazovatele – obyvatelia starnú jedným z najrýchlejších temp na svete.
Niektorí ekonómovia pripisujú neschopnosť ekonomiky zotaviť sa členstvu Fínska v eurozóne. „Ak by sme aj mali o niečo slabšiu fínsku marku, neverím, že by Nokia dokázala poraziť iPhone alebo by mladí ľudia zrazu začali čítať tlačené knihy a noviny a vytvorili by tak dopyt po produktoch fínskych papierní,“ reagoval vlani na kritiku Erkki Liikanen, guvernér Fínskej národnej banky.
Chorý muž Európy
Menované faktory, odohrávajúce sa v približne rovnakom čase, spôsobili niekoľkoročný pokles a súčasnú stagnáciu fínskeho hospodárstva. Nevysvetľujú ale, prečo sa krajina nedokáže z krízy spamätať.
Fíni pritom majú jedno z najlepších školstiev na svete, ich pracovná sila je kvalifikovaná, v rámci rebríčka Doing Business od Svetovej banky sú v tomto roku na 10. priečke (z celkových 189), relatívne dobre na 24. pozícii (zo 178) sa umiestnili aj v rámci Indexu ekonomickej slobody. Lepšie je na tom napríklad aj Írsko, ktoré bolo prijímateľom finančnej pomoci od takzvanej Trojky a posledné dva roky jeho ekonomika rastie najrýchlejšie z celej EÚ.
Ako si všimol portál Quartz, „chorým mužom Európy“ bolo za posledných 160 rokov označených niekoľko desiatok krajín či osôb. Niet divu, že tak Financial Times pomenovali Fínsko (a nie Grécko) v roku 2014 a o rok neskôr v novembri aj fínsky minister financií.
Podobne to vidí aj minister pre ekonomické záležitosti Olli Rehn. „Fínsko sa stalo ekonomikou bežiacou na deficit,“ a v konkurencieschopnosti je „o desať až pätnásť percent za Švédskom alebo Nemeckom,“ cituje z rozhovoru s ním Bloomberg.
Za menej práce viac koláčov
Na základe vyššie spomínaných faktorov by Fínsko nemalo mať veľký problém znovunastoliť ekonomický rast. Verejné financie si síce vyžadujú hlboké reformy (v podiele ku HDP majú verejné výdavky najvyšší podiel z EÚ), skutočným problémom sa počas krízy ale ukázali odbory a ich vyjednávacia sila.
V rámci krajín OECD má Fínsko (po Islande) druhý najväčší podiel členov odborov na celkovom počte pracujúcich (69 percent) a veľká časť miezd v ekonomike je vyrokovávaná plošne. Kvôli tomu nastal problém.
Kým produktivita klesala, mzdy a náklady na pracovnú silu počas krízových rokov naďalej rástli. Ako uvádza Svetové ekonomické fórum, Fínsko má siedme najvyššie náklady na pracovnú silu v eurozóne, podobne ako Nemecko. Avšak produktivita pracovnej sily je výrazne nižšia ako priemer eurozóny.
Aby Fínsko opäť získalo konkurencieschopnosť, vláda sa (aj v rámci fiškálnych reforiem) s odbormi dohaduje na znižovaní miezd. Koncom marca bola podpísaná prelomová, zatiaľ však stále predbežná dohoda.
Podľa The Financial Times má konečná dohoda priniesť zníženie nákladov na pracovnú silu o približne 3,5 percenta do roku 2021 pomocou balíka opatrení. Medzi ne patrí napríklad zmrazenie miezd, zvýšenie počtu pracovných dní v roku o tri alebo napríklad presun poistenia v nezamestnanosti či príspevky do dôchodkových fondov zo zamestnávateľov na zamestnancov.
Tieto dohody zároveň testujú dlhoročný model spolupráce vo Fínsku medzi vládou, odbormi a zamestnávateľmi. „Vzťah medzi firmami a odbormi pomohol vybudovať a tvarovať štát blahobytu,“ citujú noviny Jyriho Häkämiesa, riaditeľa Konfederácie fínskeho priemyslu a bývalého ministra ekonomických záležitostí. „Teraz však nemáme žiaden rast a uvidíme, či sa dokážeme dohodnúť, aj keď nemáme z čoho rozdávať,“ doplnil.
