Kedysi garážová slovenská firma si kúpila permanentku do lóže Tottenhamu a zobrala zamestnancov na anglickú futbalovú ligu. Keď sa tam z dlhej chvíle obzerali po svietidlách, zistili, že je na nich ich značka.
Majiteľ Vladimír Levársky nemohol byť spokojnejší. Bral to ako ďalší dôkaz, že sa mu podarilo, čo si zaumienil. Jeho firma OMS Dojč potichu vyrástla na najväčšieho výrobcu kancelárskych a priemyselných svietidiel v regióne.
Súmrak výroby
V. Levársky prestal v roku 1991 vysvetľovať na gymnáziu matematiku a geografiu a dal sa do partie s dvoma podnikateľmi, ktorí mali malú stavebnú spoločnosť. Vedel jazyky, a tak mu dali na starosť dovoz svietidiel, najmä z Talianska. Po čase zistil, že môže byť lacnejší, keď bude svietidlá na Slovensku montovať, a postupne sa od tejto firmy odčlenil. Ako zdôrazňuje – v dobrom.
Začínal v malom, v okolí Dojča sa rýchlo rozchýrilo, že rozbieha takúto výrobu, sami sa mu hlásili rôzni spolupracovníci. OMS sa postupne dostala ku kompletnej produkcii vlastných výrobkov. Zo začiatku bol dizajn ich svietidiel do priemyselných hál a kancelárii veľmi jednoduchý, sústredili sa najmä na množstvá.
Vtedy si vybrali ľahšiu cestu na neobsadené východoeurópske trhy. Dnes si skúšajú svoje sily v súbojoch s konkurenciou v približne 90 krajinách. Trochu sa na tom podieľala aj ruská kríza v roku 1998, po ktorej dramaticky zmenili orientáciu smerom na západ. Začali rozširovať sortiment a vyrábať na mieru.
Minulý rok zaknihovali 14-percentnú ziskovosť, v roku 2006 to bolo desať percent. V. Levársky zdôrazňuje, že keď sa môže pochváliť dobrými číslami o hospodárení, je to najmä vďaka náročnejším dizajnovým riešeniam, značke a kvalite.
Dizajn, vývoj a nové svetelné riešenia budú v OMS podľa neho o niekoľko rokov corebiznis. „Výroba bude druhoradá,“ hovorí. A dodáva, že kvalita, inovácie a neustále napredovanie je jediná obrana proti lacným výrobám, najmä z Ázie.
Takže možno chápať, že aj výrobcovia kancelárskych a priemyselných svietidiel angažujú na dizajn svetové mená. Napríklad začiatkom roku mohli v Dojči vidieť chodiť po fabrike Taliana Giorgetta Giugiara, ktorý býva podpísaný pod tvarmi talianskych áut Alfa Romeo alebo rôznych špeciálov.
Vysávač na nápady
Tú permanentku na zápasy Tottenhamu rád využíva aj V. Levársky. Hovorí, že si tam chodí po zážitok. A dodáva, že práve na zážitku budú v ďalších rokoch postavené aj produkty fabrík, ako je tá jeho.
Podľa neho už nestačí iba svietiť. „Svetlu treba vdýchnuť výnimočnosť, emóciu. Ľudia chcú cítiť, nie iba vidieť,“ pripomína. A dodáva, že brandža musí navyše vnímať trendy ako úspornosť a ekológiu.
Chce, aby vývoj v OMS ničím nezaostával za úplnou špičkou. A hovorí, že sa pri tom dosť spolieha na zamestnancov. Možno je to práve bývalá profesia, ktorá ho núti vyťahovať z ľudí, čo v nich je.
Netají sa, že zo svojich 700 podriadených vysáva nápady a inovácie. „Chcem, aby tak pomáhali rozvoju firmy, posúvali ju ďalej,“ vysvetľuje pri ukážke e-mailovej schránky, ktorú zriadili na zamestnanecké nápady.
Zbúrali staré vývojové a dizajnové oddelenie a stavajú na jeho mieste nové, niekoľkonásobne väčšie. V. Levársky ho nazval Funny interactive lighting solution centrum.
Tam by sa mali imitovať svetelné riešenia, aby si overili, aké budú v skutočnosti. Výrobu čoraz viac automatizujú, linku na výrobu kovových telies svietidiel dokáže v pohode obslúžiť jeden človek.
Dokonca aj inštaláciu káblov do presných drážok, s úpravou kontaktov zvláda robotizovaná ruka s dokonalou presnosťou. OMS praktizuje lean production – teda štíhlu výrobu. Výrobný systém od Toyoty spočíva v tom, že sa firma zbavuje výrobných operácií a úkonov, ktoré nemajú pre zákazníka hodnotu a sú teda zbytočné.
Firma skúša inovovať aj výrobné procesy, teraz testujú popri pásovom usporiadaní aj linky do tvaru U, ktorý dovolí využiť ľudí efektívnejšie a vyrábať rýchlejšie. Svetlo, ktoré na normálnej linke vedeli urobiť za minútu a dve sekundy, majú teraz hotové za 46 sekúnd. Za posledné tri roky investovali do rozširovania produkcie a nových technológií vyše 15 miliónov eur.
Rokovanie o prímerí
|
Vladimír Levársky: Nevyhrávajú veľkí nad malými, ale rýchlejší nad pomalšími, kvalitnejší nad menej kvalitnými, odvážnejší nad menej odvážnymi. |
V. Levársky mal vždy rešpekt z konkurencie. Najmä zahraničnej. Nechcel, aby o ňom počula, až kým ju neprerastie. Vedel, prečo to robí. Firma je pri štarte a v svojich prvých rokoch veľmi zraniteľná. A nie vždy všetko ide podľa pravidiel.
„Ale extrémna agresivita je to jediné, čo nám môže konkurencia vyčítať,“ obhajuje svoju podnikateľskú filozofiu V. Levársky. Vraj sa mu to osvedčilo, keď hral v mladosti aktívne futbal. No svojím prístupom zobudil niekoľkých konkurentov a musel zvládnuť aj tvrdé zrážky. Hovorí, že to bolo pre neho znamenie, že už sú veľkí.
Pred troma rokmi odvysielala Česká televízia reportáž, že jedno zo svietidiel OMS je nebezpečné a môže škodiť životnému prostrediu. Svietidlo dal na testovanie český konkurent a zistilo sa, že pri istom type súčiastky – predradníka – mohlo vyhorieť. OMS mala certifikovaný iný typ predradníka.
V. Levársky pripúšťa, že v malej sérii sa mohla objaviť súčiastka nižšej kategórie, ktorá neznesie požadovanú testovaciu teplotu. Výrobok OMS sa dostal na určitý čas na európsky zoznam nebezpečných výrobkov.
Keď V. Levársky riešil tento problém, stavil na lobing. Zavolal kľúčovým dodávateľom, ktorých majú výrobcovia týchto svietidiel v Európe viac-menej tých istých. Vysvetlil im situáciu a požiadal, aby využili svoj vplyv v tej českej firme a vybavili prímerie.
Okrem iného zabrala aj veľkosť jeho spoločnosti. Ako jeden z najväčších zákazníkov si žiadosť o takúto „kamarátsku“ službu mohol dovoliť.
„Sme jeden z najväčších odberateľov a tých si firmy ako Osram, Alanod, BJB alebo Philips chránia,“ hovorí. Takýto lobing by im vraj neprešiel, keby neodoberali súčiastky v megasériách, ale len po pár tisíc kusov.
Osud čudnej skratky
Momentálne odhaduje V. Levársky pozíciu OMS podľa tržieb globálne na približne dvanástu priečku v tomto svetlárskom biznise. Ale je mu jasné, že výroba procesy v OMS iba končí.
Tvrdí, že aktivitami najmä v dizajne, inžinieringu a vývoji sa firma snaží stať benchmarkom trhu. Hoci vníma, že nikdy nedosiahne veľkosť európskych svetlárskych lídrov, ako je Guzzini, Zumtobel, Trilux a Disano.
„Históriu jednoducho nezmažete,“ hovorí. A dodáva, že iný imidž, a teda aj ceny má niekto so sedemdesiatročnou históriou, iný niekto, kto vznikol pred pätnástimi rokmi. Napriek rovnakej kvalite a v porovnateľnom dizajne. Ale tvrdí, že jeho firma môže byť najlepšia z druhých. Čo podľa neho znamená dostať sa medzi svetovú päťku.
Hovorí, že dosť rýchlo pochopil, že nevyhrávajú veľkí nad malými, ale rýchlejší nad pomalšími. Kvalitnejší nad menej kvalitnými. Odvážnejší nad menej odvážnejšími. A tí, čo im záleží na dizajne, nad tými, čo ho zanedbávajú.
„Zákazník nie je lojálny, kupuje vždy od najlepšieho,“ pripomína V. Levársky. Spoločnosť nikdy nerobila zákazkovú výrobu – teda pod značkou nejakej inej firmy.
Vždy sa snažili budovať vlastnú značku OMS. Hoci ju majiteľ firmy nepovažuje za najšťastnejšiu. Je to skratka pre Obchodno-marketingovú spoločnosť. Vraj to vychádzalo z naivity deväťdesiatych rokov, keď firma vznikala. Ale dodáva, že v svetlárskom svete je už skratka OMS taká zabehnutá, že ju už nemôže zmeniť.
Podľa V. Levárskeho je dnes niekde v strednom segmente. Uvažujú, že urobia značku aj pre tých najnáročnejších. Ale majú aj lacnú, ako V. Levársky hovorí garážovú, Unilux. Kúpili ju od menšieho konkurenta v Taliansku a lacnejšie riešenia dnes v Dojči vyrábajú pod týmto označením.
Z informácií, ktoré má o konkurencii V. Levársky, mu vychádza, že jeho firma je najväčší výrobca svietidiel v strednej a východnej Európe. Približne 93 percent produkcie končí za hranicami Slovenska. Najviac v Nemecku, vo Francúzsku a v Škandinávii.
Útočiť plánuje V. Levársky najmä na Indiu, Čínu alebo Južnú Ameriku. O presune výroby do lacnejších krajín v OMS neuvažujú. Vďaka automatizácii a robotike majú stále konkurenčnú a nákladovú výhodu na Slovensku. Navyše, Európa bude pre OMS stále dominantný trh.
Teraz má jej zakladateľ v riadení firmy jasno. Kým donedávna sa snažil rozhodovať o všetkom sám, teraz skladá manažment. Vraj o tri až päť rokov by chcel poľaviť a riadenie nechať spolupracovníkom.
Foto - Maňo Štrauch
