Utorkový súdny verdikt, ktorý smernicu odmietol, sa očakával. Znalecký posudok totiž už vlani v decembri uviedol, že norma je v "plnom rozsahu" nezlučiteľná s takzvanou únijnou chartou, teda Chartou základných práv Európskej únie.
Smernica vyžadovala, aby telefónni a internetoví operátori pre potreby vyšetrovateľov po dobu najmenej šiestich mesiacov, najdlhšie potom dva roky, uchovávali takzvané metadáta, teda sprievodné a lokalizačné dáta všetkej komunikácie.
Z údajov bolo možné získať napríklad informácie, kto komu telefonoval, odkiaľ sa hovor uskutočnil či ako dlho trval. Samotný obsah rozhovorov operátori neuchovávali. Aktivisti obhajujúci ľudské práva takúto prax považovali za neprimeraný zásah do súkromia a tvrdili tiež, že obmedzuje slobodu prejavu.
"Smernica tým, že stanovuje povinnosť uchovávať tieto údaje a možnosť príslušných vnútroštátnych orgánov k nim pristupovať, zasahuje mimoriadne závažným spôsobom do základných práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov," uviedol súdny dvor.
Súd ale zároveň konštatoval, že uchovávanie údajov na účely vyšetrovania "skutočne zodpovedá cieľu všeobecného záujmu" a že zber metadát a nie obsahu nezasahuje do "podstaty základných práv na rešpektovanie súkromného života". Dodal však, že únijní zákonodarcovia prekročili prijatím normy hranice vyváženosti a že ľudia môžu mať dojem neustálej kontroly súkromia.
Smernicu na európskom dvore napadla írska organizácia Digital Rights Ireland, ktorá obhajuje slobodu v digitálnom svete, vláda rakúskej spolkovej krajiny Korutánsko a tiež niekoľko tisíc rakúskych občanov, uviedla agentúra DPA.
Médiá o dnešnom verdikte informujú ako o prelomovom, pretože napríklad Nemecko na rozhodnutie súdu čakalo, aby podľa výsledku mohlo pripraviť príslušný zákon o uchovávaní dát.
Smernica, ktorá od roku 2006 vyžadovala od členských štátov uchovávanie spomínaných dát, vyvolávala naprieč Európou veľké kontroverzie. Príslušné zákony odmietli ústavné súdy v Nemecku, Rumunsku a Česku.
