Vyzerá ako unavený, ale charizmatický starec. Každý deň vyfajčí niekoľko škatuliek cigariet a stál za všetkým podstatným, čo sa v Európskej únii podpísalo. Stres a politika, ktorá je jeho najvášnivejším koníčkom, sa podpísali pod jeho vráskavú a strhanú tvár s okuliarmi. Bol najdlhšie vládnucím premiérom v krajinách EÚ a zároveň jeden z architektov európskej meny. 59-ročný Jean-Claude Juncker.
Luxemburský expremiér sa stal v piatok na summite kandidátom na nového predsedu Európskej komisie a nahradí tak Portugalca Josého M. Barrosu, ktorý ju viedol desať rokov. Prvýkrát v histórii EÚ museli šéfovia vlád akceptovať kandidáta, ktorého si nevybrali. O Junckerovej nominácii sa hlasovalo, čo je pri výbere nového šéfa Európskej komisie novinka. Doteraz boli predsedovia vyberaní všeobecnou zhodou. Schváliť ho musí ešte Európsky parlament 16. júla.
Český komentátor Jan Macháček napísal, že je to takmer rovnako silné, ako keď v spore Costa vs. ENEL v roku 1964 bolo rozhodnuté, že európske právo je nadradené národnému (Flaminio Costa bol Talian, ktorý vlastnil akcie v energetike. Protestoval proti znárodňovaniu talianskeho energetického priemyslu tým, že odmietol zaplatiť účet za elektrinu v hodnote 1 925 lír).
Za jeho zvolenie nehlasovali len maďarský premiér Viktor Orbán a jeho britský kolega David Cameron, ktorý jeho zvolenie označil za obrovskú chybu.
Najnebezpečnejší muž Európy
Komentátor Financial Times Gideon Rachman napísal, že zlosť Britov voči veteránovi z Luxemburska tkvie v troch veciach: provokuje jeho samoľúbosť, federalizmus a často nemiestne žarty. Navyše odmieta zásadne reformovať Európsku úniu, čim dráždi Britov, ktorí skloňujú odchod z nej.
Britský bulvárny plátok The Sun ho označil za „najnebezpečnejšieho muža Európy“, pretože je zarytým, až zaslepeným obhajcom čo najtesnejšej integrácie EÚ (rozpočtovej, menovej aj bankovej politiky), ktorá nie je Britom práve po chuti.
V denníku The Guardian minulý týždeň napísal, že niektorí lídri EÚ sú znepokojení so životným štýlom Junckera, ktorý holduje alkoholu a pri rokovaniach fajčí jednu cigaretu za druhou. Zákaz fajčenia v reštauráciách úspešne ignoruje, hoci stál pri jeho schvaľovaní.
O jeho vzťahu k alkoholu sa špekuluje dlhšie, pre médiá sa už niekoľkokrát vyjadril, že cvičenie nemá veľmi rád a uprednostňuje meditovanie nad pohárikom.
Schopný komunikátor a stratég
Čo sa mu nedá odoprieť, je schopnosť komunikovať – bez urážok a vyhrážok. Jeho kariéra je tesne prepojená s Európu. Od januára 2005 do januára 2013 bol stálym predsedom schôdzok ministrov financií a hospodárstva eurozóny, takzvaným pánom Euro, prvým v tejto funkcii. Predtým riadil schôdzky ministrov financií eurozóny vždy ten minister financií krajiny, ktorá práve predsedala EÚ.
Táto pozícia šéfa Euroskupiny mu umožnila vstupovať do rokovaní o pôžičkách pomoci pre Grékov, Írov, Španielov, Cyperčanov a Portugalcov. Bol pri všetkom, čo sa dialo v únii za posledných 20 rokov – od prijatia Maastrichtskej zmluvy, cez prijatie eura, rozširovanie EÚ o Slovensko až po dlhovú krízu v eurozóne.
Jeho rozhľadenosť budovaná desaťročiami v politickom živote a neformálne kamarátstva vo vrcholovej európskej politike mu pomohli riešiť zásadné témy záchrany eurozóny s istým prehľadom, charizmou a stratégiou.
O Grécku vedel a nekonal
Proti Junckerovi možno vzniesť aj ďalšie argumenty: je to veterán a insider, v politike už je dlho, stál pri zrode eurozóny i zdĺhavých riešení, ktoré ju v posledných piatich rokoch „zachraňovali“. Jean-Claude Juncker priznal v rozhovore pre grécky denník Kathimerini, že od roku 2006 alebo 2007 mesiac za mesiacom diskutovali o situácii v Grécku.
V tých časoch tiež tlačili na svojich gréckych kolegov, aby im povedali pravdu, keďže oficiálnym údajom nedôverovali. Napriek interným informáciám však neurobili žiadne preventívne kroky na odvrátenie gréckeho bankrotu – až do poslednej chvíle, keď sa v roku 2009 ukázalo, že Gréci svoje štatistiky falšovali.
Nekonanie odôvodnil tým, že nechcel rozrušiť finančné trhy a že v skutočnosti nemali žiadne nápady, ako situáciu v Grécku zažehnať. Svoj postoj nezmenil a aj navonok prezentoval názor, že diskusie v rámci Euroskupiny mali byť tajné. „Monetárna politika je vážnym problémom. Mali by sme o nej v Euroskupine diskutovať v tajnosti. Som pripravený na urážky, ako nie som dosť demokratický, ale myslím to vážne.“
Pre server Euobserver.com povedal, že musel na summitoch o rokovaniach lídrov EÚ niekedy klamať, aby nerozdúchal finančné trhy (riziková prirážka na dlhopisoch zadlžených krajín reagovala na každé negatívne slovo). Na druhej strane podľa vyjadrení pre televíziu BBC pracoval na záchrane Grécka „deň – noc“, čo sa podpísalo aj pod jeho zdravie. Dlhodobejšie ho trápi žalúdok.
Jeho kritici by chceli do čela komisie niekoho s „fresh myslením“, mladšieho a energického, kto by pohol skostnatenými ľadmi Bruselu.
Chlapík plný grimás
Sú tu však aj argumenty pre: Juncker je federalista a fakt, že by Nemci akceptovali za šéfa Európskej komisie predstaviteľa maličkého, je sympatické.
Pre novinárov je zasa chlapíkom, ktorý dokáže rozdávať trefné poznámky a pre fotografov je skvelým terčom zaujímavých grimás. V roku 2012 na verejnosti spôsobil ohlas, keď zo žartu škrtil španielskeho ministra financií Luisa de Guindosa. Španieli totiž na rokovaní o druhej pomoci pre Grékov priznali, že sľúbený deficit nedodržia (bol na úrovni 5,3 percenta).
Jednoduchým gestom Juncker verejnosti dal jednoznačne najavo, ako sa lídri EÚ postavili voči španielskemu prístupu (tu je video).
Jean Claude Juncker škrtí španielskeho ministra fianncií Zdroj: SITA/AP
Keď vlani z pozície šéfa Euroskupiny odchádzal, svoje dojmy zhrnul do jednej vety: „Všetko má svoj koniec, len klobása má dva“. Na európskej scéne, kde komplikovanosť každej dohody núti politikov komunikovať opatrne až nudne, Juncker vždy pôsobil svojským dojmom.
Pre týždenník The Economist (na článok upozornil týždenník Respekt) raz opísal, ako sa tvoria európske rozhodnutia. „O niečom rozhodneme a potom to necháme chvíľu odležať,“ povedal. Potom sa vyčkáva, kto na bruselský nápad zareaguje. „Ak sa nikto neozve, čo sa obvykle nestáva, pretože málokto rozumie tomu, o čom tu rozhodujeme, pokračujeme ďalej, až už nie je cesty späť.“
Luxemburčan, ktorého potopila tajná služba
Jeho kariéra sa začala, keď mal 35 rokov a v roku 1989 sa stal luxemburským ministrom financií. Krátko predtým havaroval a bol v kóme dva týždne. Jeho kariéra a obľúbenosť raketovo rástli, až sa v roku 1995 stal premiérom Luxemburska.
So Slovenskom má krajina asi spoločné len to, že je veľká zhruba ako Bratislava. HDP na hlavu krajiny vychádza na 79-tisíc eur, Slovákovi na hlavu pripadá niečo nad 24 600 eur. Luxemburčanov netrápia svetské starosti s nezamestnanosťou alebo vysokou infláciou, netrápi ich ani vysoký deficit alebo štátny dlh, ktorý síce mierne rastie každým rokom, ale stále je na pohodlnej úrovni 23,1 percenta HDP. Jediné, čo ich môže trápiť, sú výsledky futbalistov, ktorí inak v civilnom živote pracujú buď v bankách, alebo sú študentmi.
Vzostup krajiny, ktorá je preslávená ako európske srdce bánk, sa za posledných dvadsať rokov kryl s Junckerovou kariérou. Vyštudoval právo, ale nikdy ho v praxi nevykonával a venoval sa len svojmu najväčšiemu hobby – politike.
Ekonomická prosperita krajiny mu nahrávala do kariet a voliči nemali dôvod Junckera nevoliť každé štyri roky. A to aj v čase finančnej krízy, keď práca v Euroskupine bola nezastupiteľná a pre Junckera časovo mimoriadne náročná. Často na úkor domácej politiky.
Jeho skvelú kariéru stopol až vlani škandál s odpočúvaním. Rezignoval po tom, ako sa zistilo, že tajná služba sa vymkla spod kontroly. Odpočúvala premiéra, prezidenta, obchodovala s luxusnými autami a s tajnou službou sa skloňovali aj bombové atentáty v 80. rokoch.
Čo s tým mal Juncker? O týchto praktikách vedel, ale bál sa na to upozorniť, aby si na ňom tajná služba nezgustla. Keď poslancom vlani vysvetľoval pozadie aféry, od problému s tajnou službou dával ruky preč. Povedal, že v šéfa špiónov stratil dôveru, ale s jeho rezignáciou si nechcel komplikovať situáciu v domácej politike. Nepriamo tak dal agentom voľnú roku v ilegálnom biznise.
Okrem nekontrolovaných odposluchov a zbierania tajných obchodných informácií tajná služba napríklad rozpútala kampaň proti jednému z luxemburských prokurátorov, ktorý bol voči tajnej službe kritický a nepravdivo ho obvinili z pedofílie.
Luxemburčania však Junckera pre jeho medzinárodné aktivity milovali, pretože sa mu tak darí popularizovať meno ich malej krajiny. Aj v deň svojho odstúpenia, kedy sa na neho znášala kritika, sa Jean-Claude Juncker tešil 70-percentnej podpore. V novembri minulého roka sa mu však už nepodarilo obhájiť premiérske kreslo. Po tom, ako vlani skončil ako premiér Luxemburska a šéf Euroskupiny, je post šéfa Európskej komisie znovuzrodením jeho kariéry.
Poznámka: V článku sme upresnili, že meno J.-C. Junckera musí ešte schváliť Európsky parlament.