Parlamentní poslanci sa v decembri rozhodli, že k preventívnym prehliadkam hradeným zdravotnými poisťovňami pribudne ďalšie vyšetrenie. Devätnásť- a dvadsaťročných mladých ľudí budú lekári vyšetrovať, či v ich tráviacom trakte nie je baktéria Helicobacter pylori (HP).

Zaujímavosťou novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti je, že poslanci do nej priamo napísali, akým spôsobom majú lekári postupovať. Vyšetrovať sa bude najdrahším dostupným spôsobom – dychovým testom, ktorý vyhodnocuje iba jediné laboratórium v republike. „Môžeme byť v niečom aj prví,“ konštatuje poslanec za Smer-SD Jozef Valocký.

Desatina

Pôvodný návrh ministerstva zdravotníctva rátal s tým, že testovať sa budú ľudia až do 46. roku života. Stovky miliónov korún ročne by mali zo zdravotných poisťovní prejsť k firmám, ktoré vyrábajú, dovážajú a analyzujú špeciálne testy.

Poslanci podľahli baktérii

Politici začali rátať. Vyšli extrémne čísla, a tak sa rozhodli, že celý prieskum zúžia iba na dva ročníky. Ak by každý, kto môže, prišiel na prehliadky, bolo by treba zaplatiť 200 miliónov korún ročne.

Celá akcia nemala podporu iba od ministerstva zdravotníctva a poslancov Smeru. Poslanec SDKÚ Peter Markovič navrhol, aby sa predsa len vyšetrovali všetci ľudia do 46. roku života: „Konzultoval som to s odborníkmi. Dva testované ročníky sú nedostatočné, vzhľadom na skupinu, ktorá je najviac ohrozená. Aj keď názory sú iné, priklonili sme sa k tomu, že test treba urobiť.“

P. Markovič pripúšťa, že nechcel, aby sa test obmedzoval na jeden druh. Kým dychový test, pri ktorom sa nadýchne a vydýchne rádioaktívny uhlík, stojí asi tritisíc korún, cena podobného testu na zistenie HP zo stolice je menej než desatina – 225 korún.

Na Slovensku robí vyšetrenie na HP dychovým testom zatiaľ len súkromné gastroenterologické zariadenie Thalion v Bratislave. O toto dychové vyšetrenie zatiaľ nebol veľký záujem najmä preto, že pacienti si museli doplácať 1 800 korún.

Na prvý pohľad sa zdá, že novela zákona prinesie Thalionu a dovozcovi testov, dunajskostredskej eseročke Med Art veľký biznis. Podľa odhadov je teoretická vzorka obyvateľov, ktorá by mohla pristúpiť na testovanie, až do 60-tisíc ľudí ročne. V jednom ročníku približne 30-tisíc.

Na snahu TRENDU o rozhovor šéf Thalionu, niekdajší kandidát na parlamentného poslanca za stranu Nádej a generálny sekretár Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti Ladislav Kužela nereagoval.

Prezident Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti Ľubomír Jurgoš si však myslí, že Thalion z nového zákona nebude ťažiť: „Schválený program je štátny a nemyslím si, že štát bude dávať vzorky analyzovať do súkromného centra.“ Podľa jeho odhadov sa aj po schválení nového zákona ročne urobí iba približne päťtisíc vyšetrení.

Jeden analyzátor dokáže vyhodnotiť asi 400 vzoriek denne. Jednoduchý prepočet hovorí, že viac ako jedno stredisko na analýzu potrebné nie je. Ľ. Jurgoš tiež presadzuje dychový test – pre jeho vysokú spoľahlivosť a komfort pre pacienta: „Samozrejme, na každej diagnostike niekto zarobí, ale tak to je v medicíne všade. Ide o to, aby sme myšlienke verili.“

Mohli dať aj 23 a 25

Oficiálne zdôvodnenie, prečo si na Slovensku na Helicobacter pylori osobitne posvietia, je snaha o zníženie rakoviny žalúdka či rôznych vredových ochorení zažívacieho traktu, ktorý baktéria môže spôsobiť. „Dokázali sme presvedčiť ministerstvo zdravotníctva faktmi, že keď sa prelieči HP, zníži sa riziko rakoviny žalúdka niekoľkonásobne,“ hovorí Ľ. Jurgoš.

Neexistuje však odborné zdôvodnenie, prečo si poslanci vybrali práve vekovú hranicu devätnásť- a dvadsaťročných pacientov. Prečo nie starších ľudí, u ktorých je možnosť skoršieho prepuknutia karcinómu žalúdka, ktorý sa obvykle vyvíja aj dvadsať rokov.

Pôvodný návrh testovať ľudí až do štyridsiateho šiesteho roku života bol evidentne finančne totálne nepriechodný. „Neviem presne povedať, prečo sme vybrali tieto dva roky. Mohli sme povedať aj 23 a 25,“ tvrdí poslanec Smeru a lekár J. Valocký.

„Plošné vyšetrenie populácie devätnásť- a dvadsaťročných je prekvapivé a nemá oporu v doterajších odborných štúdiách a odporúčaniach. Ak by to malo byť prijaté ako zákon, je to čudné,“ myslí si profesor Jan Lata z internej hepato-gastroentrologickej kliniky Fakultnej nemocnice v Brne.

Podobný názor má aj jeho kolega, uznávaný nestor českej gastroenterológie profesor Bohumil Fixa: „Nepoznám dôvod, prečo by takto široko poňatá akcia mala byť organizovaná práve vo vekovej skupine devätnásť- a dvadsaťročných ľudí. Nie je mi známe, že by v ktorejkoľvek krajine bola testovaná celá populácie akéhokoľvek veku.“

Medzinárodné štandardy pri liečbe HP zhrnuté v dokumente s názvom Mastricht III. Consensus Report nerátajú s tým, že by sa liečiť mali pacienti, ktorí nemajú žiadne ťažkosti. Podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo J. Valocký tvrdí, že ak sa bacil nájde, treba ho preliečiť: „Môžeme takto dosiahnuť zdravú populáciu.“ Pravda, preliečenie v dvadsiatke nezaručuje, že sa bacil do tela nedostane znova.

Jednoduchšie

Poslanci podľahli baktérii

Ľubomír Jurgoš: Na každej diagnostike niekto zarobí, ale tak je to v medicíne všade.

Slovenskí gastroenterológovia vo svojej odbornej práci tvrdia, že ich monopol na liečenie HP sa pomaly končí a že boja s bacilom sa ujmú obvodní lekári. No v záväznom odporúčaní nehovoria o tom, že infekcie HP sa majú paušálne liečiť.

„Nie je mi známe, že by sa liečila infekcia HP u ľudí bez problémov. Výnimku tvoria príbuzní ľudí s vredovou chorobou alebo karcinómom žalúdka,“ dodáva B. Fixa. Pripomína, že v Česku pacienta, u ktorého je podozrenie na chorobu žalúdka, endoskopicky vyšetrujú a vtedy sa vyšetrí aj prítomnosť bacila HP.

Ak sa urobí iba dychový test a hneď sa lieči, uniká presná možnosť diagnostikovať problém so žalúdkom. „Predpokladám, že v ČR by nemohol byť takýto celoplošný test na HP urobený pre vysoké finančné náklady,“ uvažuje B. Fixa.

Časť slovenských gastroenterológov z terénu je tiež proti parlamentom nariadenému skríningu a označuje ho iba za akúsi epidemiologickú štúdiu. Šéf slovenských gastroenterológov pripúšťa odborné nezhody. No myslí si, že je to pre obavy, aby lekári neprišli o časť výkonov. Debata bola aj o tom, či liečiť pacientov, ktorí nemajú nijaké ťažkosti. A keď ich nemajú, prečo po nich pátrať.

Prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného lekárstva Peter Lipták hovorí, že ak sa mal robiť nejaký skríning, dalo sa to aj inak: „Stačilo, aby sa lekári prvého kontaktu napríklad spýtali: Mali ste v rodine niekoho s rakovinou žalúdka?“ Či pýtať sa ich na zdravotné problémy.

Predstavitelia výboru Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti, ktorí rozpútali hon na HP, sú zároveň podpísaní aj pod iným odborným stanoviskom. Prijali záväzne odporúčanie liečby infekcie HP s jednoznačnou zásadou: „Nevyšetrovať osoby, ktoré v prípade pozitivity HP neplánujeme eradikovať [zničiť baktériu].“

Stúpajúca rezistencia

Ak zdravotníci vykročia podľa predstáv parlamentu, takmer polovica mladých ľudí by mala začať brať trojkombináciu antibiotík na zničenie HP. Podľa odhadov má totiž približne 40 percent ľudí v žalúdku baktériu HP. Ťažkosti sa objavia u piatich až desiatich percent, ktorí k lekárovi prídu sami. „Skôr mám pocit, že sa z verejného zdravotného poistenia ide platiť akási štúdia,“ uvažuje P. Lipták.

Nitriansky gastroenterológ Jozef Klucho vo svojom blogu ešte v lete podobne napísal: „Navrhnuté preventívne vyšetrenie je v podstate epidemiologickou štúdiou. Ako také nemá byť hradené z prostriedkov zdravotného poistenia.“

Diagnostika a terapia HP u osoby bez klinických ťažkostí podľa neho nie je vhodná, čo je aj stanovisko Európskej spoločnosti pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu, ako i Maastrichtského konsenzu III. pre diagnostiku a liečbu Helicobacter pylori. „Sústavne narastá rezistencia HP na bežne dostupné antibiotiká a široké nasadenie liečby v klinicky neodôvodnených prípadoch by viedlo k jej ďalšiemu rastu,“ dodáva J. Klucho.

Na Slovensku dlhodobo klesá výskyt rakoviny žalúdka. Kým v roku 1975 to bolo 11 prípadov na stotisíc obyvateľov, v roku 2004 ich hlásili sedem. Podobne klesá aj vredová choroba žalúdka. Prieskumy, ktoré zistili, že ľudia s HP môžu byť náchylnejší na karcinóm žalúdka, zatiaľ nedokázali, že ak sa HP z tela odstráni, riziko karcinómu sa zníži. Podobne nikde nie je garancia, že človek HP nezíska znovu.

Bez komisie

Zákonom zakotvený dychový test na HP sprevádzajú aj ďalšie nepríjemnosti. Dychový test odmietla do zoznamu poisťovňami plne hradených liečiv zaradiť kategorizačná komisia ministerstva zdravotníctva. Oficiálny dôvod bol, že dychový test európska certifikačná autorita pre liečivá EMEA necertifikovala na účely plošných skríningov, ale len na diagnostické účely, pre prípady, keď je odôvodnené a medicínsky zdôvodniteľné použitie tohto diagnostického prípravku.

Aj bez schválenia kategorizačnou komisiou sa dychový test dostal do zákona. Kategorizačná komisia je iba poradný orgán ministra zdravotníctva a ten sa názormi komisie riadiť nemusí.

Debata okolo dychového testu v kategorizačnej komisii musela byť búrlivá. E-mail, ktorý mal podľa zistení TRENDU prísť členom komisie po rokovaní od poradcu ministra Martina Višňanského, je príznačný: „Vážené kolegyne, milí kolegovia. Vždy som za zdravú diskusiu, nemám rád, keď sa politika mieša do rozhodovania a naopak, ale zároveň sa snažím rešpektovať demokratické princípy (politické rozhodnutia) a nájsť si svoje vnútorné nasmerovanie a postoj voči politike a jej rozhodnutiam. V tomto prípade som presvedčený, že politické rozhodnutie nebolo až tak ďaleko od EBM [medicína založená na dôkazoch], ako sa na prvý pohľad zdá. Len na ospravedlnenie mojich vášní, aby ste si nemysleli, že som to hájil politicky.“ M. Višňanský na otázky TRENDU ohľadom pravosti tohto e-mailu nereagoval.

Do projektu HP poslanci zdvihnutím ruky rozpustia stovku miliónov korún ročne. Suma sa v celoštátnom meradle zdá nezaujímavá. O to zaujímavejšie je vyjadrenie rezortu zdravotníctva, ktoré má problém zaradiť do siete zdravotníckych zariadení pracovisko Gama noža na cielené ožarovanie nádorov mozgu. Na Slovensku zatiaľ chýba.

Ročne by zákrok pre 250 ťažko chorých pacientov stál približne 20 miliónov korún. Podľa odhadov by ho ročne využilo 400 ľudí. Tí sa zatiaľ musia liečiť v zahraničí alebo podstupovať menej šetrné neurochirurgické zákroky.