Pohľad EÚ je jednoduchý – existujúce pravidlá Galilea totiž vylučujú, že by „tretie krajiny“, teda štáty mimo únie, mohli mať prístup k citlivým informáciám, ktoré s projektom súvisia. Nejde o dáta z družíc, ale v prvom rade o možnosť podieľať sa na zákazkách, ktoré s projektom súvisia.
Londýn ale tento týždeň v technickom dokumente pre rokovania uviedol, že vyradenie britských spoločností po brexite oneskorí kompletizáciu systému, očakávanú k roku 2020, až o tri roky a bude znamenať miliardu eur dodatočných nákladov projektu, ktorého administratívne sídlo je v Prahe.
Briti v týždni oznámili, že Galileo by sa mal stať kľúčovým prvkom spolupráce EÚ a Británie v bezpečnostnej oblasti po brexite. Londýn zdôraznil, že si je vedomý, že takýto výsledok bude vyžadovať, aby obe strany vyriešili kritické otázky súvisiace s prístupom k citlivým informáciám a vývoju komponentov systému.
„Nebude to jednoduché, ale Spojené kráľovstvo do rokovaní vstupuje v dobrej viere a neveríme, že by existovali neprekonateľné prekážky,“ uvádza britský technický materiál.
Vec už bola podľa diplomatických informácií časťou posledného kola rokovaní, európski vyjednávači sa k veci ešte plánujú vrátiť potom, čo sa dvadsaťsedem krajín zoznámi práve s novo uverejneným britským dokumentom, ktorý sa spolupráce v tejto oblasti týka.
S doterajším postupom majú pritom podľa všetkého niektoré členské štáty problém. Márne napríklad žiadajú možnosť nahliadnuť do listu, ktorý do Londýna kvôli Galileu v apríli poslal nový generálny tajomník Európskej komisie Martin Selmayr.
